Štylový, alebo technický spev, čo je lepšie?
Vyvažovanie techniky a štýlu.
Veľa času trávim diskusiami o hlasovej rovnováhe. Väčšinu času má hlasová rovnováha, o ktorej sa diskutuje, čo do činenia s technickými vecami, ako je vyváženie vzduchu a svalov, vyváženie hrany a rezonancie, vyváženie podpory dychu a uvoľnenia hrtana atď. Jednou z najdôležitejších a najnáročnejších speváckych zručností je však vyváženie techniky a štýlu.
Na jednej strane spektra sú čisto štýloví speváci. Neveria žiadnemu typu technického školenia. Z ich pohľadu je spev niečo, čo sa nedá naučiť. Čisto štýloví speváci sa môžu domnievať, že technická práca na hlase vnáša do hudby falošnosť alebo neautentickú kvalitu. Tieto typy spevákov vynakladajú všetko svoje úsilie na objavovanie presných emocionálnych reakcií a motívov vo svojich skladbách. Čistí stylisti môžu mať výnimočnú schopnosť stelesniť text. Majú tendenciu mať veľmi jedinečné znejúce hlasy, pretože sú úplne samouci. Problém, s ktorým sa títo umelci môžu stretnúť, je ten, že bez techniky, na ktorú by sa mohli spoľahnúť, sú limitovaní vlastným prirodzeným, neškoleným rozsahom a tónovými farbami; často nemajú žiadnu predstavu o tom, ako dosiahnuť tóny mimo ich obmedzeného prirodzeného rozsahu, takže buď vynechajú určité tóny alebo dynamiku, kričia , namáhajú sa a spievajú ich falzetom, alebo sa spoliehajú na iné triky, aby „prešli“ skladbu na čistom emócia.
Na druhej extrémnej strane spektra sú čistí technici. Čisto technickí speváci môžu byť veľmi úspešní pri spievaní v reláciách alebo v štúdiu; je to často spôsobené skutočnosťou, že majú dosť všeobecne znejúce hlasy, ktoré sa dobre miešajú a nevyčnievajú z radu ani nepredstavujú hviezdu, ktorú podporujú. Množstvo technického školenia, ktoré absolvovali, často vedie k tomu, čo je známe ako „prekultivovaný“ spev. Ako sólisti nie sú čisto technickí vokalisti často veľmi zaujímaví. Ich prvoradým cieľom je vytvorenie čo najdokonalejšieho tónu, melodickej linky a dikcie. Technická dokonalosť, ktorú sa niektorí speváci snažia dosiahnuť, je často na úkor akejkoľvek skutočnej emocionálnej komunikácie alebo subtextovej finesy v rámci skladieb, ktoré predvádzajú.
Pre speváka, ktorý má tendenciu byť stylistom, s malým alebo žiadnym technickým vzdelaním, môže byť znepokojujúce a dočasne namáhavé budovať a vyvažovať svoj nástroj. Keď však svoje novozískané technické zručnosti zosúladí so štýlom, ktorý si už tak dobre zdokonalil zistí, že v skutočnosti si pre seba vybudoval rozšírenú vokálnu paletu, ktorú môže voľne používať na to, aby posunul svoje vystúpenia ďalej, než o tom kedy sníval.
Pre vysokotechnického speváka môže byť veľmi náročné dovoliť si niekoľko „spevových hriechov“, aby dobre zaspievali svoju skladbu alebo postavu, ktorú majú zahrať napr.v muzikáli. Pre týchto umelcov môže byť celkom ľahké schovať sa za množstvo techniky namiesto toho, aby robili prácu potrebnú na odhalenie zraniteľnosti, ktorá robí predstavenie strhujúcim. Títo speváci sa často musia na chvíľu nechať „poháňať“ textom a emóciami. Tento proces môže byť dosť znepokojujúci, pretože sa môžu cítiť úplne mimo kontroly. Musia čeliť obrovskej úlohe skutočne oznámiť svojmu publiku niečo hodnotné a zaujímavé, než sa len skrývať za sterilnú virtuozitu. Prekvapením, ktoré často čaká na technických ľudí, ktorí začínajú trénovať ako stylisti, je, že väčšina ich techniky je už automatická (vzhľadom na roky školenia, ktoré majú za sebou), takže už nemusia toľko myslieť na svoj hlas. Vo vystúpenia sa môžu sa oveľa viac sústrediť na text, hudbu a emócie.
Vo všeobecnosti publikum najlepšie reaguje na spevákov, ktorí majú skvelú techniku aj jedinečný štýl. Toto sú umelci, ktorí zasvätili roky vypracovávaniu „zlomov“ vo svojej technike, a tak si každý zostrojil krásny a vyvážený vokálny nástroj. Okrem veľkého množstva pokračujúceho technického štúdia títo umelci zaberú aj veľké množstvo času a energie, aby dolovali množstvo úrovní emocionálnych a hudobných odtieňov v hudbe, ktorú predvádzajú. Skutočný umelec môže prejavovať virtuozitu, ale nikdy nie je oddelená od emócií, ktoré melódie zobrazujú. Skvelí speváci využívajú svoju technickú zdatnosť na to, aby bezchybne a umelecky oživili všetky rozmanité dimenzie piesní, ktoré spievajú. Títo speváci nie sú len vokalistami, sú to umelci svetovej triedy.
Kde ste v speváckom spektre? Prikláňate sa k technickejšiemu prístupu, alebo skôr štylistickému a emotívnemu prístupu? Možno je načase, aby ste sa pokúsili vzdialiť od toho, čo je pre vás vokálne bezpečné a „normálne“, a zamestnali sa tým, že sa stanete výkonným umelcom, ktorého chce každý počuť.
